Prečo áno

Veríme, že sa ešte nájde niekto, kto pre to urobí viac, ako nič. A bude mať hlad po víťazstve. Potom sa vrátime.

Pred viac ako rokom sme ako iniciatíva odišli takpovediac z ihriska na striedačku, no ďalší hráči, ktorí by pokračovali v našom spoločnom zámere sa zatiaľ neukázali. Nik nás nevystriedal. Objavili sa síce dve potenciálne aktivity (pre petíciu), ale nič z toho nakoniec nebolo. Nechápeme tento postoj a je tiež možné, že túto web stránku zavrieme. Spolu pritom môžeme situáciu zmeniť. Teraz asi odídeme až „do šatne“. Ale nevzdávame to, nekončíme. Nenechajte sa mýliť!

Z celej situácie máme zmiešaný pocit – na jednej strane početné hlasy volajúce po zmene, na druhej ale žiadna aktivita. Pritom máme jasný cieľ (viac TU) a cestu nám ukázali priamo štátne orgány – petíciu (viac nižšie). Dúfame, že je to len prechodné obdobie a objaví sa niekto, kto má viac ako len krčmový (internetovský) záujem. Ten síce pretrváva, ale to nestačí! Isté je, že ak sa niečo nezmení na našej strane, tak sa nič nepohne dopredu. Alebo sa situácia paradoxne zmení ešte k horšiemu, ako to vidíme za posledných 20 rokov. Príčinu treba hľadať v našom pasívnom prístupe a výhovorkách, prečo to nejde. Dôvody pre vznik našej iniciatívy boli práve tieto podmienky vo Vysokých Tatrách, ktoré idú opačným smerom ako celá spoločnosť, ktorá je viac otvorená a slobodná. Tu sa zaviedlo naopak viac zákazov a obmedzení ako v totalite, za socializmu, v komunisticko-ŠTBáckej réžii! Kde to žijeme? Kam smerujeme?

Veríme, že sa nájde niekto, kto pre to urobí viac, ako nič. A bude mať hlad po víťazstve. Ťah na bránku. Potom sa vrátime.

Záujem o slobodnejší pohyb v TANAP-e, ako to bolo pred 30-35 rokmi, sa ukázal mimoriadne veľký, čo nás milo prekvapilo. Presiahol Slovensko a to nielen k naším najbližším susedom, ale aj ďalej do Európy a ohlasy prišli aj zo zámoria. Napokon zákazy, ktoré tu máme, nepoznajú nikde na svete a vlastne ani v susednom Poľsku. Za všetkých, ktorí pôsobili v Našich horách sa chcem poďakovať za vašu podporu a osobitne patrí vďaka tým, ktorí prišli priamo s nápadmi alebo ponukou na spoluprácu. To pre nás bolo a stále je dôležité.

Viera v šancu na zmeny neoslabla. Ani nás nezložil neúspech z Dohody, hoci sme to museli zo seba striasť. Dnes pozeráme dopredu. Získali sme informácie a spoznali ľudí, ktorí vidia vo svojej oblasti do situácie oveľa viac ako my, keď sme začínali. Spolu sme presvedčení, že náš optimizmus je opodstatnený. Aj keď sa iste nájdu niektorí, ktorí to cez vlastné neúspechy a ničnerobenie nepochopia.

Teda prečo áno? Pravdu a tromfy máme my, sú na našej strane. Samotné diskusie za posledné roky veľa priniesli a objasnili, no ďalšie debaty už nemajú zmysel, točia sa v kruhu. Nevyhovárajme sa ani na vedenie TANAP-u, ani na horských vodcov. Problém je u nás, na našej strane. Tiež nás prekvapujú opakované otázky a naozaj nechápeme očakávania niektorých ľudí, že by zmeny mali zariadiť predsedovia klubov (viac TU). Títo ľudia zlyhali na celej čiare, tu nič jednoducho nie je možné očakávať! Toto musia mať v rukách úplne iní ľudia. Nikto to za vás (nás) neurobí. Len my. A kedy, ak nie teraz?

V optimizme nás podporujú aj nedávne úspešné aktivity. Ukazujú, že zmeny sú možné. Za všetky spomeniem aspoň dve: „Michal Handzuš a spol.“ a “Prípad Paška“. Prvá aktivita nie je ukončená, ale ide dobrým smerom (aj napriek niekoľkým negatívam – pasivita fanúšikov, podrazy kolegov a iné, to poznáme, tiež sme to zažili). Druhou je prekvapivé víťazstvo bežných ľudí nad predsedom parlamentu Pavlom Paškom a jeho rýchle odstúpenie. A sú tu aj ďalšie, no pre verejnosť menej známe úspechy. Zmeny k lepšiemu sa teda dajú realizovať. Pritom požiadavky v hokeji a parlamente, sú oveľa ťažšie ako náš cieľ. Tam išlo o zosadenie kľúčových ľudí. My nič také nežiadame. Všetky doterajšie úspechy sa ALE neuskutočnili sedením pri počítači a pive! Takto sa NIČ nezmení!

Názor „buď tu vyhrá chamtivosť a hlad po peniazoch, alebo skutočný vzťah a vášeň pre hory“ nestojí podľa mňa v tejto rovine. Tak sme nikdy neformulovali otázku, tu nejde o to, „kto z koho“, aj keď sa to na prvý pohľad tak zdá. Tu ani nevyhráva finančný záujem pár ľudí (horskí vodcovia). Pravidlá všade vo svete a aj naša minulosť ukázali, že môžeme žiť v horách spoločne a nikto nič nestratí. Je ale na nás bojovať a získať späť to, čo nám bolo neoprávnene odobraté. To tiež jasne ukáže kto a ako o Vysoké Tatry naozaj stojí. Doba nám veľmi praje a teraz máme reálnu možnosť dnešný stav zmeniť. Pred 26 rokmi by sme o tom ani nesnívali.

Na čo teda čakáte?

OI Naše hory

Ponúkame ďalej základné informácie a skúsenosti, ktoré sme zistili pri navrhovaní zmien, a môžu niekomu pomôcť:

1. Ochrana prírody. Nie je známa žiadna odborná štúdia pre Vysoké Tatry, ktorá by dokazovala škodu na prírode spôsobenú turistikou, horolezectvom, skialpinizmom a ďalšími horskými aktivitami. Za celé obdobie od vzniku Tatranského národného parku. Zdrojom informácie je samotné vedenie Správy TANAP-u. Tak odpovedalo na našu žiadosť o odborný materiál a dôvody pre obmedzenia a zákazy v tomto priestore. Pytliactvo, ktoré sa tu občas spomína, je pritom znemožnené práve prítomnosťou turistov. Takto efektívne to neustráži sama ani platená ochrana prírody.

2. Bezpečnosť. Bezpečnosť každého človeka je na jeho osobnej zodpovednosti. Nie je dôvodom na zákazy pre pohyb návštevníkov. Zastrašovanie a démonizácia hôr pre človeka sú neopodstatnené a účelovo uvádzané s jasným zámerom. Osobná zodpovednosť je tu porovnateľná napr. s jazdou na bicykli (len jazda na bicykli je riskantnejšia). Skúsenosti horskej turistiky v nedávanej minulosti a v horších podmienkach to nepopierateľne ukázali.

3. Petícia. Petícia je normálny spôsob ako poukázať na nedostatky v zákonoch a dosiahnuť ich úpravu. Z právneho hľadiska je to bežný opravný krok (návrh), ktorý sa nepodarilo napr. zahrnúť do pripomienkového konania pri tvorbe zákona. (Niektoré kľúčové štátne orgány poskytujú osobitný priestor pre petície priamo na svojich web stránkach , viď napr. Dopravný úrad SR ( viac TU)).

4. Zákony a Ústava SR. Obmedzenie pohybu je bez udania opodstatneného dôvodu v priamom rozpore s Ústavou SR podľa právnikov. Tento prípad zákazov v TANAPe je údajne možné napadnúť. (Otázka je, či je medzi nami právnik, ktorý má ozaj záujem a pustí sa do toho.)

5. Návštevný poriadok. Najschodnejší a najrýchlejší spôsob zmeny je vydať dodatok k platnému poriadku. Schvaľovanie je možné ukončiť do troch (3) mesiacov.

6. Zonácia. Na náš zámer nemá zonácia žiaden vplyv. Oblasť nad 2000 m. n. m. bude pravdepodobne stále v najvyššej ochrannej zóne a tak je jedno kedy, a či vôbec, sa zonácia uskutoční. Podľa niektorých ochranárov je návrh zonácie dnes navrhnutý nelogicky, lebo najviac života, ktorý treba chrániť je do výšky 1500 m n.m., nie nad 2000 m n.m.

7. Horskí vodcovia. Považujeme ich za potrebnú a nutnú súčasť hôr. Pre časť návštevníkov sú a budú nenahraditeľní. To bude platiť aj ďalej a stále vo väčšej miere aj po zrušení zákazov.

8. Spolupráca, jednota, pevnosť, vytrvalosť a ŽIADNE VÝHOVORKY! Toto sú základné pravidlá pre presadenie akýchkoľvek zmien. Návrh zmien v TANAPe je vám k dispozícií (okrem cykloturistiky). Nie je majetkom nikoho. Netvrdíme, že sú jedine správne, ale môžu pomôcť. Poznámka: návrhy, ktoré by chceli otvoriť celý TANAP sú nereálne a nemajú žiadnu šancu na úspech.

Názory a reakcie môžete posielať na: nasehorysk@gmail.com